Novinky

Investovanie prostredníctvom podielových fondov u nás a vo svete

[ 11. 03. 2003 ]
Kolektívne investovanie možno veľmi zjednodušene definovať ako zhromažďovanie finančných prostriedkov od verejnosti za účelom ich spoločného investovania pod profesionálnou správou investičných (u nás správcovských) spoločností. Takýto spôsob investovania prostredníctvom spoločne spravovaných fondov umožňuje jednotlivcom dostatočne rozložiť riziko investície do veľkého počtu aktív pri zachovaní možnosti voľby z nepreberného množstva investičných stratégií a výšky potrebnej investície na veľmi prijateľnej úrovni. Od 1.1.2000 majú aj slovenskí občania možnosť „kolektívne“ investovať v štandardnom legislatívnom prostredí a s potrebnými garanciami. Istota, že o peniaze v licencovanom podielovom fonde sa starajú skutoční odborníci a nikto okrem samotného podielnika k nim nemá vlastnícke právo (dokonca ani exekútor), je pre investora veľmi podstatným faktorom pri rozhodovaní o tom, komu svoje úspory zverí. Ak sa k tomu pridá aj skutočnosť, že v podielovom fonde možno dosiahnuť v stanovenom investičnom horizonte pomerne slušné zhodnotenie, dostaneme odpoveď na otázku, prečo sú podielové fondy populárnym a rozšíreným spôsobom zhodnocovania úspor obyvateľstva na celom svete.

Investičné fondy vo svete

Formy kolektívneho investovania môžu byť rôzne. Náš zákon o kolektívnom investovaní rozoznáva otvorené, uzavreté a špeciálne podielové fondy. Pre bežných investorov ponúka najviac výhod verejne predávaný otvorený typ podielového fondu, pre ktorý sa (pri dodržaní aj množstva iných požiadaviek) používa na úrovni EU skratka UCITS. Voľným prekladom môžeme hovoriť o „podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov“, avšak pre zjednodušenie je v ďalšom texte uvádzané iba označenie investičný fond. Každá krajina má svoju vlastnú úpravu kolektívneho investovania a okrem klasických UCITS investičných fondov sa stretneme aj s rôznymi menej rozšírenými kategóriami fondov – napríklad realitné, komoditné či hedžingové fondy. Investičné fondy ako také existujú už desiatky rokov. Ich skutočný boom nastal v 90.rokoch a zjavne súvisel s nafukujúcou sa bublinou cien na akciových trhoch. Pochopiteľne, ak sa majetok zo dňa na deň na akciových trhoch viditeľne zhodnocoval, nikto nechcel ostať bokom. A spoločné investovanie cez podielové fondy je pre radového občana pri nízkej hodnote kapitálu a ešte nižších vedomostiach o fungovaní finančných trhov ideálnym riešením. Nečudo, že v investičných fondoch bol ku koncu 3. štvrťroka 2002 sústredený majetok v objeme takmer nepredstaviteľných 10 653 miliárd USD. Najväčší objem z tohto koláča pripadá na USA, ktoré sú s podielom takmer 57 % na celosvetových fondových aktívach jednoznačnou veľmocou. Na Európu pripadá okolo 30 % a zvyšná časť aktív je rozptýlená najmä vo fondoch s domicilom v Austrálii, Japonsku, Kanade, Hong-Kongu a Brazílii. Každá z krajín je pritom špecifická čo do zloženia majetku v investičných fondoch. Akciové fondy, ktoré boli motorom rastu odvetvia v 90. rokoch, majú stále vo väčšine krajín najväčší podiel na trhu. Od roku 2000 však nastal obrat záujmu investorov ku konzervatívnejším peňažným a dlhopisovým fondom a to z pochopiteľných príčin – poklesy cien na akciových trhoch. Napríklad USD a Európa zaznamenali medziročne až takmer 20 % pokles aktív v akciových investičných fondoch. Neustály a nadpriemerne vysoký rast nových investícií do fondov v 90. rokoch však vystriedala stagnácia, prípadne až pokles v rokoch 2000 až 2002. Posledný výrazný medziročný nárast hodnoty majetku v investičných fondoch priniesol rok 1999, v roku 2000 sa hodnota aktív celosvetovo ešte nepatrne zvýšila a potom sa už štatistika zvrtla do mierne záporných hodnôt. Samozrejme, bolo to najmä „zásluhou“ akciovej zložky majetku fondov a štatistické údaje zachraňovali dlhopisové a peňažné fondy.

Európa

Zber a spracovanie celoeurópskej databázy údajov o investičných fondoch pravidelne realizuje Európska asociácia investičných spoločností a fondov FEFSI, ktorá zastrešuje jednotlivé národné asociácie z Rakúska, Belgicka, ČR, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Maďarska, Írska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Nórska, Poľska, Portugalska, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Veľkej Británie. Štatút pozorovateľa má vo FEFSI aj slovenská Asociácia správcovských spoločností, pričom už v roku 2003 sa stane pravdepodobne aj riadnym členom. Najväčšími hráčmi na trhu investičných fondov v Európe sú Francúzsko a Luxembursko. V obidvoch krajinách majú domicil investičné fondy s hodnotou majetku takmer 800 miliárd EUR. Luxembursko s nízkym počtom obyvateľov je v tomto zmysle pre mnohých možno prekvapením, treba však mať na pamäti, že táto krajina má pre domicil fondov obrovské lákadlá v podobe výhodného daňového režimu, osvedčeného legislatívneho prostredia a dokonalej finančnej infraštruktúry. Investičné fondy tu zakladajú promotéri najzvučnejších mien zo Švajčiarska, USA a Nemecka, ktorí držia až 60 % tamojšieho trhu. Luxembursko je suverénne najvýznamnejšie tzv. off-shore finančné centrum a aktívami pod správou tamojších inštitúcii mu lokality ako Kajmanie ostrovy, Dublin či Jersey siahajú iba ak po kolená.

V Európe je dnes podľa oficiálnych štatistík viac ako 28 tisíc investičných fondov. Ak by sme ale zrátali počet ich registrácií, dostali by sme omnoho vyššie číslo. Je to preto, že jeden fond musí byť registrovaný a schválený pre distribúciu v každom štáte osobitne. Tak sa napríklad stretneme s údajom, že 1441 investičných fondov s domicilom v Luxembursku je registrovaných aj v Nemecku a naopak, 115 fondov s domicilom v Nemecku je registrovaných aj v Luxembursku. Takáto prax je pochopiteľne obrovskou prekážkou na ceste k jednotnému trhu investičných fondov v EU. Problém cezhraničnej distribúcie fondov sa vlečie už niekoľko rokov, isté pokroky a najmä dohody do budúcna sa však dosiahli a zavedenie tzv. europasu pre investičné fondy (voľná distribúcia vo všetkých krajinách EU) s platnosťou od 1.1.2004 je iste v tomto smere dôvodom na optimizmus. Napriek spomenutým byrokratickým prekážkam je odvetvie investičných fondov v Európe mimoriadne rozvinuté a najvýstižnejšie to dokazuje zaužívaný ukazovateľ pomeru aktív vo fondoch k hrubému domácemu produktu, ktorý je v EU už viac ako 50% (v USA je to približne 70%). Rebríček podľa počtu domicilovaných fondov vedie v Európe Francúzsko (7874 fondov) a Luxembursko (6887 fondov).

Stredoeurópsky región a SR

Ako už bolo naznačené, v posledných rokoch sa vývoj hodnoty aktív v investičných fondoch v celosvetovom meradle zastavil. To však rozhodne nie je prípad stredoeurópskeho regiónu, kde sa celé odvetvie ešte iba začína rozvíjať a investori vkladajú s dôverou do podielových fondov stále viac úspor. Nízke úroky v bankách a vytriezvenie zo sľubovaných rozprávkových výnosov podvodných nelicencovaných subjektov dávajú pritom kolektívnemu investovaniu aj v nasledujúcich rokoch šancu na dynamický rozvoj a rýchly rast. Najviac peňazí majú v investičných fondoch Poliaci – koncom roka 2002 to bolo takmer 5,5 mld. USD, pričom asi polovica majetku je uložená v dlhopisových fondoch. Maďarský trh investičných fondov má hodnotu 4,1 mld. USD a aj tu sú s podielom 72% najpopulárnejšie dlhopisové fondy. Ďalších 21% trhu majú v Maďarsku peňažné fondy, nasledujú fondy akciové (3% podiel), zmiešané (2% trhu) a osobitne sledovanou kategóriou sú aj realitné fondy (necelé 2% trhu). Česká republika udáva v štatistikách o investičných fondoch celkovo 3,3 mld. USD aktív, pričom investori majú najviac v obľube fondy peňažného trhu s takmer polovičným podielom na trhu. Rebríček štyroch najvyspelejších krajín regiónu uzatvára Slovensko.

Slovensko sa však môže pochváliť najvyšším relatívnym nárastom trhu a to nielen v rámci regiónu, ale pravdepodobne aj v celosvetovom meradle, keď za rok 2002 dosiahol rast čistej hodnoty aktív v dolárovom vyjadrení až neuveriteľných 179%. V absolútnych číslach však máme s hodnotou aktív v majetku domácich otvorených podielových fondov na úrovni 358 mil. USD stále čo doháňať a aj v rámci Európy sme zatiaľ iba trpaslíkom. Náš občan má v podielových fondoch investovaných v priemere necelých 70 USD a táto suma predstavuje v porovnaní s celkovými vkladmi obyvateľstva v bankách iba približne 5%. Pokiaľ ide o preferencie jednotlivých kategórií fondov, slovenskí investori dávali prednosť dlhopisových a zmiešaných fondom (približne tretinové podiely na trhu). V poslednom období sú však najpredávanejšou kategóriou fondy peňažného trhu a svoj podiel na trhu (zatiaľ asi štvrtinový) si neustále zvyšujú. Do akciových fondov investovali Slováci necelých 1,5 mld. Sk (9% podiel) a najmenej rozšírené sú fondy fondov (necelé 1% podiel). Naša legislatíva až do 1.1.2003 neumožňovala domácim správcom vytvárať fondy fondov a všetky takéto fondy boli v SR prístupné iba cez distribučné siete zahraničných investičných spoločností. Bude zaujímavé sledovať, či sa po zmene zákona o kolektívnom investovaní v roku 2003 začnú objavovať aj fondy fondov domácich spoločností a ak áno, ako sa vo vysoko konkurenčnom prostredí uchytia.

Peter Goceliak, INVESTOR 3/2003

(marcové číslo mesačníka INVESTOR je zamerané na problematiku kolektívneho investovania a okrem uvedeného článku v ňom nájdete niekoľko súvisiacich článkov, grafov a tabuliek)
Naspäť

Dizajn a programovanie: Millennium 000