Novinky

Riziko pri investovaní do podielových fondov

[ 23. 06. 2003 ]
Všeobecne sa riziko chápe ako určitá strata alebo škoda, ktorá nás v živote eventuálne môže postihnúť. Pre investora riziko reprezentuje možnú alternatívu, že skutočný výnos bude nižší, ako pôvodne očakával.

Ľudia sa niekedy domnievajú, že vysoký výnos môžu dosiahnuť s nízkym rizikom alebo dokonca aj bez rizika. Bohužiaľ, reálna skutočnosť je iná. Ak investor chce dosiahnuť vytýčené ciele, musí sa vystaviť istým rizikám a iným sa môže prípadne vyhnúť.

Riziko

Podľa všeobecne platnej definície investičné riziko je variabilita alebo periodicky sa opakujúce fluktuácie, t.j. vzostupy alebo pády celkového výnosu. Inými slovami povedané, riziko reprezentuje premenlivosť výnosov.

Riziko je veľmi komplexná a viacrozmerná veličina, ktorá sa môže prejaviť najrozmanitejšími spôsobmi, ako je krach na akciových trhoch, bankroty firiem, devalvácie mien, dramatické pohyby cien akcií alebo dlhopisov, prudké zvýšenie inflácie a úrokových mier, zmeny v legislatíve - napríklad zmena daní. Za účelom číselného vyjadrenia rizika sa používa štatistická veličina: smerodatná odchýlka. Ak hodnota výnosu kolíše viac, potom smerodatná odchýlka je vyššia. Samozrejme, že väčšina ľudí považuje vysoké výnosy za dobré a vysoké riziká za zlé. Bohužiaľ však obidve veličiny, t.j. riziko a výnos „idú spolu ruka v ruke“. To znamená, že obvykle získanie vyšších výnosov je podmienené podstúpením vyššieho rizika.

Typy rizík

Existuje niekoľko druhov rizík, s ktorými je potrebné počítať pri investovaní do fondov:

TRHOVÉ RIZIKO. Trhové riziko je súhrnný pojem pre riziká spojené s pohybmi trhových cien dlhopisov a akcií. Toto riziko je dvojsečnou zbraňou. Najčastejšie riziko pre investorov znamená pokles cien. Ale súčasne druhou hrozbou pre investorov je skutočnosť, že nebudú zúčastnení na zotavení trhu – keď ceny rastú. Tí investori, ktorí sa snažia byť „v bezpečí“ a nezúčastňujú sa na trhu, si ale často neuvedomujú, že pred nimi je ďalšie riziko: kúpna sila ich peňazí stojí voči nekompromisnej inflácii. Trhové riziko sa nazýva aj nediverzifikovateľné riziko, pretože tomuto riziku sa nemôže investor vyhnúť tým spôsobom, že bude mať v portfóliu veľký počet cenných papierov - akcií. Niektorí manažéri sa snažia eliminovať toto riziko prostredníctvom zaistenia (hedging) formou opčných alebo termínovaných kontraktov. Ako príklad môžeme uviesť nasledujúce údaje o pohyboch výnosov: V rokoch 1926 až 2000 výnosy amerických akcií kolísali v pásme od –43 % (v roku 1931) až po 54 % (v roku 1933). Takisto aj ceny dlhopisov a dlhopisových fondov sa môžu podstatne meniť. Výnosy dlhodobých firemných dlhopisov kolísali od –8 % v roku 1969 až po 45 % v roku 1982. Čo robiť s týmto druhom rizika ? Kľúčom je dlhodobý časový horizont investora. Jednoducho ceny budú kolísať viac alebo menej. Najhoršie, čo môžete urobiť, je predať tieto investície v čase, keď sú ceny dole, ešte pred zotavením trhov.

ÚROKOVÉ RIZIKO. Úrokové riziko sa vzťahuje na pohyby cien dlhopisov (a ceny niektorých akcií) zapríčinené zmenami úrokových sadzieb. Keď úrokové miery rastú, ceny dlhopisov klesajú. A naopak, keď úrokové miery klesajú, ceny dlhopisov rastú.

RIZIKO ZMENY VÝNOSOV. Ide o potencionálnu možnosť, že výnos z investície sa bude meniť. Toto riziko je vyššie v prípade fondov peňažného trhu a krátkodobejších dlhopisov (fondov), pretože úrokové výnosy sú viazané na krátke odbobie. Riziko zmeny výnosov má strednú úroveň pri dlhodobých dlhopisoch, u ktorých úrokové platby sú fixované na dlhšie obdobia. Kmeňové akcie majú sklon mať najnižšie riziko zmeny výnosov, pretože dividendy vyplácané z akcií v portfóliu fondu sú v podstate stabilné a majú tendenciu v čase rásť.

RIZIKO INFLÁCIE. Riziko inflácie je „nočnou morou“ hlavne v dlhodobej perspektíve. Z hodnôt v tabuľke č. 1. je zrejmé, ako sa znižuje kúpna sila (reálna hodnota) 1000 Sk pri ročnej inflácii 10 %. Skutočná hodnota 1000 Sk bude po piatich rokoch 621 Sk a po desiatich rokoch to je už len 386 Sk. Pri dlhodobej perspektíve je veľmi dôležité porovnať výnos investície (napr. štátne pokladničné poukážky, dlhopisy a akcie) s výškou inflácie. Z údajov v tabuľke č. 2. je zrejmé, že pri štátnych pokladničných poukážkach priemerný ročný výnos z historických dát po započítaní inflácie je najnižší (0,8 %) a u akcií najvyšší (7,9 %).

MENOVÉ RIZIKO. Menové riziko je spôsobené nečakanými zmenami devízových kurzov pri aktívach denominovaných v cudzej mene. Zmena výmenného kurzu medzi domácou (referenčnou) a zahraničnou menou môže dodatočne priniesť zisk alebo spôsobiť stratu investície.

RIZIKO SPOJENÉ S MANAŽMENTOM FONDU. Investičný manažér môže vykonať slabé rozhodnutie pri investovaní, čím dôjde k zníženiu hodnoty investície.

SEKTOROVÉ RIZIKO. Ak investície vo fonde sú viac zamerané na jeden sektor (alebo len niekoľko sektorov), potom takýto fond môže dosiahnuť nižší, resp. vyšší výnos ako široký trh.

Ako merať volatilitu podielového fondu?

SMERODATNÁ ODCHÝLKA. Táto štatistická veličina odráža mieru, pri ktorej výnosy fluktuujú okolo ich priemernej hodnoty. Vyššia smerodatná odchýlka znamená vyššie riziko. Táto miera je zvyčajne vyjadrená v ročnej hodnote na základe mesačných výnosov za obdobie minulých 36 mesiacov. Toto číslo môže byť pre nejaký fond rovné 10 %, kým pre iný 20 %. Čo takéto číslo v praxi znamená? Podľa defínície platí: skutočné výnosy fondu budú kolísať v pásme plus a mínus smerodatná odchýlka od priemernej ročnej hodnoty výnosu počas približne dvoch tretín časového obdobia. A výnosy sa budú pohybovať v pásme 2-krát smerodatná odchýlka počas 95 % času. Napríklad fond má priemerný ročný výnos 10 % a smerodatnú odchýlku 15 %. Podľa predchádzajúcej definície môžeme očakávať, že jeho výnosy budú kolísať v intervale –5 % až 25 % v rámci približne dvoch tretín obdobia. A počas 95 % času výnosy budú od –20 % až po 40 %. To nám poskytuje predstavu, aké hodnoty strát môžeme očakávať počas neobvykle zlých období. Smerodatná odchýlka môže byť užitočná aj napríklad pri porovnávaní dvoch fondov. Zároveň smerodatná odchýlka pomáha zmerať riziko rovnako dobre pri dlhopisových fondoch, ako pri akciových fondoch. Pre lepšiu názornosť pri posudzovaní rizika uvádzame v tabuľke č. 3 hodnoty smerodatnej odchýlky a rizika pre rôzne kategórie podielových fondov.

BETA. Mnoho investorov používa na meranie trhového rizika populárny koeficient beta. Tento faktor meria relatívne pohyby (fluktuácie) ceny akcie alebo fondu voči trhu. Zvyčajne ako trh - trhové portfólio sa používa príslušný trhový index, napríklad pre európsky akciový trh to môže byť DJ Eurostox 50, pre americký akciový trh to je najčastejšie akciový index S&P 500. Pre výpočet sa vezmú hodnoty výnosov obvykle za posledných 36 mesiacov a tieto sa porovnávajú s mesačnými hodnotami indexu. Takto získame štatistickú mieru, ktorá odráža fluktuácie výnosu voči trhovému indexu. Podľa definície pre dobre diverzifikované akciové portfólio, ktoré sa pohybuje v perfektnej synchronizácii s trhom, je hodnota beta rovná 1.0. Ak hodnota faktora je vyššia ako 1.0, potom daná investícia má nadpriemernú volatilitu. To znamená, že vyššie hodnoty beta faktora znamenajú vyššie riziko. Napríklad ak fond má beta koeficient 1.5 a trh vzrastie alebo klesne o 10 %, potom môžeme očakávať rast alebo pokles tohto fondu o 15 %. Fondy, ktoré majú beta menej ako 1.0, pohybujú sa v okolí alebo ešte menej ako samotný referenčný trh. Napríklad defenzívne portfóliá, ktoré investujú najmä do akcií s nižšou volatilitou – akcie firiem pôsobiacich v službách, realitách, majú zvyčajne nižšie hodnoty.

Ako smerodatná odchýlka, tak aj beta majú svoje negatívne stránky, avšak predsa len lepším meradlom rizika je smerodatná odchýlka.

Slavomír Steigauf, časopis INVESTOR 6/2003
Naspäť

Dizajn a programovanie: Millennium 000