Novinky

Menšia miera rizika prináša i menší potenciálny výnos

[ 01. 08. 2003 ]
Rozloženie investícií v podielových fondoch potvrdzuje všeobecný názor, že slovenskí investori nemajú radi riziko. V peňažných a dlhopisových fondoch je v súčasnosti viac než 75 % všetkého majetku, ktorý sa doteraz investoval do otvorených podielových fondov. O tom, do akej miery je fond rizikový, rozhoduje zloženie jeho aktív a ich správa. O správe peňažných fondov hovorí Martin Ďuriančík, portfóliový manažér Tatra Asset Management.

Fondy peňažného trhu sú prezentované aj ako alternatívy k termínovaným vkladom v bankách. Je aj investícia do peňažného fondu spojená s rizikom?

Cieľom a úlohou peňažných fondov je predovšetkým zachovanie hodnoty a likvidity investície ako i stability výnosov. Tento cieľ sa dá dosiahnuť takou investičnou stratégiou fondu, ktorá do maximálnej miery obmedzuje potenciálne investičné riziká, akými sú napríklad úrokové, kreditné alebo menové riziko. Peňažné fondy sa preto považujú spomedzi všetkých typov fondov ako najmenej rizikové. Napriek významne konzervatívnemu charakteru nie je portfólio fondu bezrizikové. Cenné papiere a iné aktíva v portfóliu majú potenciál pri veľmi miernom riziku dosiahnuť atraktívnejší výnos ako napríklad bankové vklady. Súvisí to s charakterom finančného trhu, kde vyššia miera rizika prináša potenciálny vyšší výnos.

Môže aj peňažný fond poklesnúť?

Poklesnúť môže v prípade, ak na trhu dôjde k nárastu úrokových sadzieb. Pokles cien dlhopisov môže spôsobiť pokles kurzu podielu. Tento pokles bude približne adekvátny veľkosti nárastu úrokových sadzieb a priemernej dĺžke do splatnosti celého portfólia fondu (pri peňažných fondoch je priemerná splatnosť portfólia nízka a nesmie prekročiť jeden rok). Ako príklad uvediem zvýšenie úrokových sadzieb NBS o 0,5 % v apríli 2002. Následný pokles kurzov korunových peňažných fondov bol však vykompenzovaný za menej ako tri týždne. Pokles úrokov ku koncu roka sa, naopak, pozitívne prejavil na dynamickej výkonnosti fondu. Eventuálny pokles kurzu podielu fondu by mohol nastať i pri rozsiahlom zhoršení kreditnej kvality viacerých investícií v portfóliu (zníženie ratingu cenného papiera, resp. jeho emitenta). V peňažnom fonde je však miera týchto rizík veľmi limitovaná. Pokles fondu raz za rok z dôvodu výplaty dividend v tejto súvislosti bližšie spomínať nemusíme, nakoľko ide iba o technický faktor, ktorý nesúvisí s rizikom investícií a neprejavuje sa na výkonnosti fondu.

Každý typ fondu má svoj investičný horizont. Na aký dlhý čas treba investovať do peňažného fondu, aby investícia nebola stratová?

Nízka rizikovosť peňažných fondov sa prejavuje aj v investičnom horizonte, ktorý je spomedzi širokej palety podielových fondov najkratší. Vychádzame z jednoduchého faktu, že obdobie, počas ktorého investor musí zotrvať vo fonde, aby po eventuálnych poklesoch fondu opäť dosiahol pozitívny výnos, je veľmi krátke. Napríklad v prípade nášho korunového peňažného fondu je takým obdobím maximálne 28 dní, pričom v štvorročnom priemere to bolo menej ako 6 dní. Do peňažných fondov sa teda dá investovať aj iba s niekoľkomesačným horizontom.

O tom, či a do akej miery sa fond zhodnotí, rozhoduje aj štruktúra jeho majetku. Aké cenné papiere sa nachádzajú v peňažnom fonde?

V súvislosti s cieľom peňažného fondu je i skupina aktív, resp. cenných papierov, do ktorých peňažné fondy investujú, pomerne úzko vymedzená. Patria sem najmä dlhopisy s fixným alebo pohyblivým výnosom a nástroje peňažného trhu (medzi ne patria pokladničné poukážky, depozitné certifikáty atď.). Charakter nízkeho úrokového rizika obmedzuje splatnosť týchto cenných papierov na čo najkratší čas do splatnosti (spravidla do jedného roka), na dlhopisy s pohyblivým výnosom sa to v súvislosti s ich nízkym úrokovým rizikom nevzťahuje. Zabezpečenie čo najnižšieho kreditného rizika obmedzuje výber aktív na štátne cenné papiere a dlhopisy kvalitných emitentov s vysokým kreditným ratingom (predovšetkým banky a finančné inštitúcie).

Čo ovplyvňuje cenu týchto cenných papierov?

Ceny aktív v portfóliu peňažného fondu sú podmienené predovšetkým krátkodobými úrokovými výnosmi na trhu, ktoré v sebe odrážajú kombináciu rôznych faktorov. Ide hlavne o makroekonomickú situáciu, menovú a fiškálnu politiku, likviditu, špekulačný pohyb kapitálu, konvergenčný proces a iné. Zmena týchto faktorov môže mať významnejší, resp. menej významný vplyv na krátkodobé úrokové sadzby alebo dlhodobejšiu výnosovú krivku, čo sa následne odrazí na cenách dlhopisov a teda aj kurzu podielu fondu.

Vývoj cien akcií závisí okrem iných faktorov aj od vyhlásení predstaviteľov spoločností o budúcom vývoji firmy, o jej hospodárskych výsledkoch či výrobného programu. V peňažných fondoch sú hlavne štátne cenné papiere. Akou mierou sú ich ceny závislé od vyjadrení politických predstaviteľov?

Nemyslím si, že ceny aktív by boli závislé od individuálnych vyjadrení politikov. Závislosť je však zrejmá od smerovania a úspešnosti hospodárskej politiky vlády. Proreformné kroky a opatrenia smerom k efektívnejšiemu fungovaniu ekonomiky a oživeniu hospodárskeho rastu, podpora zahraničných investícií, tvorba kvalitného legislatívneho prostredia majú, samozrejme, pozitívny vplyv na vývoj a stabilitu finančného trhu. Významné slovo na trhu má však Národná banka, ktorej kroky v súvislosti s riadením menovej politiky sú investormi veľmi pozorne sledované, nakoľko majú často priamy vplyv na trhový vývoj.

Na Slovensku sú fondy peňažného trhu, ktoré investujú do rôznych mien. Líši sa od seba spravovanie fondov peňažného trhu investujúcich do slovenskej koruny, eura alebo amerického dolára?

Nie je dôvod, aby v správe boli významné rozdiely. Hlavné zásady správy peňažného fondu sú na každom trhu zachované a miera rizika je zhruba na rovnakej úrovni. Mierne rozdiely vychádzajú skôr z rozdielneho charakteru jednotlivých trhov, napríklad z pohľadu dostupnosti investičných nástrojov a likvidity ako i z pohľadu rozdielnej fázy ekonomických cyklov a následne aj monetárnej politiky.

Vývoj peňažných a dlhopisových fondov je teda závislý od vývoja úrokových sadzieb národnej banky. V minulom roku sa investori mohli tešiť pomerne vysokým zhodnoteniam v referenčných menách pri dolárových a euro fondoch. Iné reakcie cien cenných papierov boli pri očakávaných a iné pri neočakávaných zmenách úrokových sadzieb národných bánk. Sú pre ekonomiku lepšie očakávané alebo neočakávané zmeny úrokových sadzieb?

Neočakávané kroky pri zmene napr. menovej politiky majú, samozrejme, najväčší vplyv na finančné trhy. V posledných rokoch sa však na túto tému stupňujú polemiky, či šokovanie trhov prináša napriek silnému aj žiaduci efekt. Ukazuje sa, že takéto kroky nie sú zdravé pre ekonomiku, nakoľko spôsobujú neistotu investorov a zvyšujú volatilitu trhov. V správaní najvýznamnejších centrálnych bánk je napríklad zjavná spolupráca s investormi, keď prostredníctvom svojich predstaviteľov, väčšinou medzi riadkami, naznačujú potenciálne smerovanie menovej politiky. Ak sú navyše kroky centrálnej banky vnímané z pohľadu analytikov ako správne a vhodne načasované, buduje sa tým väčšia dôvera investorov a opatrenia majú šancu byť úspešnejšie. Menová politika nie je niečo, čo sa dá zmeniť rýchlo napr. rapídnym znížením úrokov. Je to určitý proces, ktorý speje k cieľu postupnými krokmi, z ktorých každý by mal vychádzať z dôkladnej analýzy aktuálneho a očakávaného stavu. Tento proces si taktiež vyžaduje svoj čas, pretože žiadny krok na makroekonomickej úrovni sa neprejaví hneď, ale najskôr s niekoľkomesačným oneskorením (efekty zo zmien úrokových sadzieb majú spravidla 9- až 12-mesačný horizont). A teda s tým, aký bude výsledok, je vždy spojená neistota.

Pripravil Pavel Škriniar, HN Peniaze a investície
Naspäť

Dizajn a programovanie: Millennium 000