Novinky

Záujem o nákup dlhopisov po roku 2000 rastie

[ 25. 08. 2003 ]
Predovšetkým "zlaté" 90. roky vytvorili okolo akcií fluidum jednoduchého zdroja peňazí nahrádzajúceho nutnosť sporiť a vyvolali u bežných investorov ilúziu, že čokoľvek pod 20 % ročného zhodnotenia nie je zaujímavé. Preto zostali dlhopisy až do roku 2000 na okraji záujmu. Dlhopisy sú však v posledných rokoch z hľadiska zhodnotenia úspešnejšie ako akcie.

Nástup investovania do dlhopisových fondov v tomto roku zažíva aj Slovensko. Za prvých päť mesiacov dosiahli celkové čisté predaje podielových fondov hodnotu 9,860 miliardy korún. Z tejto sumy až 95,4 % (9,450 mld. Sk) bolo investovaných práve do dlhopisových a peňažných fondov. Mnoho investorov však nie celkom presne vie, kam a do akých aktív vložili svoje peniaze. Skôr ich k tomuto kroku povzbudili výsledky zhodnotenia majetku v týchto fondoch v minulých obdobiach. Cieľom tohto textu je odpovedať na otázky ako, prečo a do akých dlhopisov investovať. Najjednoduchšie sa dá odpovedať na otázku ako, pretože sa na dlhopisy pozeráme z pohľadu investora do dlhopisových podielových fondov. Každý záujemca o dlhopisy by však mal rozumieť základným princípom.

Čo sú to dlhopisy

Kúpou dlhopisu požičiava investor na určenú lehotu peniaze (vo výške nominálnej hodnoty dlhopisu) jeho emitentovi - vláde, obci či firme. Za túto pôžičku obvykle inkasuje pravidelnú platbu (úrokový výnos dlhopisu) a to raz či dvakrát do roka a na konci doby splatnosti dlhopisu dostane svoje peniaze (nominálnu hodnotu) naspäť. Ak potrebuje peniaze pred vypršaním splatnosti dlhopisu, musí ho predať, čo väčšinou nebýva vôbec žiadny problém. Problémom je to, že sa môže stať, že za dlhopis dostane podstatne menej peňazí než za koľko ho kúpil a strata je taká, že ju nenahradia ani doteraz vyplatené výnosy. Ako je to možné? Kľúčom k pochopeniu je základný vzťah medzi cenou a výnosom dlhopisu. Je to pomerne jednoduché, aj keď na prvý pohľad to môže zmiasť. Treba totiž pochopiť, že rast výnosov je pre držiteľa dlhopisu krátkodobo negatívny. Inými slovami - s rastom výnosov cena klesá a naopak. Výnosy z dlhopisov sú totiž odvodené priamo od úrokových sadzieb v ekonomike. Ak sa zmenia, musia sa zmeniť aj výnosy dlhopisov. To sa nedá urobiť zmenou výšky kupónových platieb (okrem dlhopisov s variabilným kupónom), takže sa musí zmeniť cena. Dá sa to vysvetliť na jednoduchom teoretickom príklade. Máme dlhopis s nominálnou hodnotou 1 000 Sk, so splatnosťou 3 roky a kupónom 10 %. Tesne po jeho uvedení na trh sa úroky zvýšia na 11 %. Ak bude spoločnosť emitovať nový dlhopis, musí ho emitovať už s úrokom 11 %. Čo sa ale stane s dlhopisom s 10 % kupónom? Za 1 000 Sk (jeho nominálnu hodnotu) ho nikto nebude chcieť kúpiť, pretože môže mať ten druhý, výnosnejší. Jeho cena teda musí klesnúť tak, aby aj jeho výnos vzrástol na 11 %, konkrétne na 96,3 % (nominálnej hodnoty). Vtedy budú obidva dlhopisy rovnocenné - budú mať výnos 11 %. Čo ale investor, ktorý za pôvodný dlhopis s kupónom 10 % zaplatil 1 000 Sk tesne pred zvýšením úrokov? Momentálne má stratu 3,7 % (cena klesla z 1 000 na 963 Sk 120???) a žiadny úrok mu ešte nenabehol. Aj on síce drží dlhopis s 11-percentným úrokom, ale musí počkať, kým mu kupóny a neskorší rast ceny vymažú okamžitú stratu, ktorú dosiahol vďaka nevhodnému nákupu. Rovnaký princíp platí aj naopak, ak úroky klesnú napríklad z 10 na 9 %. Každý bude chcieť kupovať dlhopisy s 10-percentným kupónom, takže ich cena okamžite vzrastie presne na úroveň, aby dlhopis s kupónom 10 % priniesol novému investorovi len 9-percentný výnos. Nová cena teda bude 103,9 %.

Kľúčové faktory ovplyvňujúce cenu dlhopisov

Nie každý dlhopis reaguje na zmenu výnosov rovnako. Výnos je totiž súčtom reálneho úroku, inflácie a rizikovej prémie. Tieto faktory sa menia na základe odlišných udalostí a navyše sa výnosy líšia pre dlhopisy rovnakého emitenta, ale s rôznou dobou splatnosti. Najdôležitejšími parametrami sú splatnosť dlhopisu, jeho kreditná kvalita a mena, v ktorej je vydaný.

Splatnosť

Čím dlhšia je splatnosť, tým viac sa mení cena dlhopisu, pretože prípadné straty a zisky z dnes pevne stanovených kupónov sa zväčšujú. Ak úroky vzrastú zo 6 na 8 % a investor drží dlhopis s kupónom 6 % a so splatnosťou 30 rokov, je na tom logicky omnoho horšie ako ten, kto má dlhopis so splatnosťou jeden rok a už ďalší rok si môže kúpiť dlhopis, ktorý bude reflektovať novú hladinu úrokov. Preto platí, že čím dlhšia splatnosť, tým väčšie riziko. Za toto riziko očakáva investor vyšší výnos.

Rozdelenie výnosov podľa splatnosti sa nazýva výnosová krivka a ide o najdôležitejší súhrn údajov pre skúseného investora. Výnosová krivka dáva cenné informácie aj ekonómom a akciovým investorom. Normálny tvar výnosovej krivky je rastúci. Krátke výnosy sú výrazne nižšie než strednodobé a tie sú nižšie ako dlhodobé výnosy. To je normálne - na čím dlhší čas investor peniaze požičiava, tým vyšší by mal mať výnos. Ak sa o krivke hovorí ako o strmej, je jej normálny tvar ešte prudší. Tento tvar krivky hovorí, že investícia na peňažnom trhu je veľmi málo výnosná a dlhopisy s dlhšou splatnosťou ponúkajú investorom vysokú kompenzáciu za zvýšené riziko. Totiž, keď centrálne banky znižujú svoje úroky, ide o krátkodobé úroky. Ak sú tieto úroky už extrémne nízke, tak sa zároveň očakáva oživenie ekonomiky. S tým je spojené riziko vyššej inflácie a preto dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti musia ponúkať vyšší výnos.

Každý investor, ktorý sa zaujíma o dlhopisy alebo o dlhopisové podielové fondy musí vedieť, ako tento trh reaguje na ekonomický cyklus a obavy z inflácie. Prečo po pozitívnych ekonomických správach, napríklad o raste zamestnanosti, výnosy dlhopisov vzrastú (ceny klesnú) a, naopak, po správach o raste nezamestnanosti ceny dlhopisov profitujú? Všeobecne platí, že ceny dlhopisov citlivo reagujú na prudké zmeny. Napríklad prudký ekonomický rast živí obavy z predpokladaného rastu budúcej inflácie, čo zvyšuje náklady a vedie k rastu úrokov. A tým znižuje cenu dlhopisu. Stabilný a neinflačný ekonomický rast je pre dlhopisy viac pozitívny.

Kreditná kvalita

Ide o druhý extrémne dôležitý faktor ovplyvňujúci výnosy a tým aj ceny dlhopisov. Je veľký rozdiel, ak požičia investor peniaze vláde Nemecka alebo Mozambiku a tiež je rozdiel, ak požičia peniaze firme so stabilným a dobrým zázemím, alebo práve vzniknutej malej spoločnosti. Našťastie pre investorov sledujú kreditnú kvalitu vlád aj firiem špecializované agentúry, ktoré im prideľujú takzvaný rating. Niekto môže poukázať na skutočnosť, že rating je vlastne platená služba a ako taká teda nie je nezávislá. To však nič nemení na fakte, že nič lepšie doteraz vymyslené nebolo.

V zásade môžeme rozoznávať podľa kreditnej kvality dva typy dlhopisov. Dlhopisy investičného stupňa a dlhopisy špekulatívneho stupňa. Tie sa ďalej členia podrobnejšie. Kreditné riziko teda môžeme definovať ako riziko úpadku (default), keď emitent nie je schopný splatiť kupón alebo nominálnu hodnotu dlhopisu a riziko zníženia ratingu, čo vždy vyvolá prepad ceny dlhopisu nakoľko investori budú požadovať vyšší výnos. Čím viac rating klesá, tým viac sa líši správanie ceny dlhopisov vo vzťahu k ekonomickým správam. Napríklad zlé ekonomické správy sú pre dlhopisy najvyššieho ratingu (AAA) extrémne dobré a záujem o ne rastie, pre dlhopisy s nižším ratingom sú tieto správy, naopak, horšie a horšie. Pre špekulatívny stupeň majú zlé ekonomické správy katastrofálny účinok, pretože medzi investormi prevláda obava z kreditného rizika nad pozitívnym vplyvom znižovania úrokov v ekonomike. Výnos sa totiž skladá z reálneho úroku, inflácie a prémie za riziko. Prvé dva faktory sú síce v prípade recesie pozitívne aj pre tieto dlhopisy, ale požadovaná výška prémie za riziko mnohonásobne tento vplyv prevýši a zrazí tak ich ceny. Pre tieto dlhopisy je, naopak, dobrá ekonomická expanzia.

Dlhopisy v portfóliu podielových fondov

Dlhopisy sú nedeliteľnou súčasťou takmer každého portfólia. Rovnako ako pri akciových fondoch aj pri dlhopisových je potrebné rozlišovať niekoľko druhov fondov, ktorých výnosy a riziko s nimi spojené sa líšia a ktorých vývoj ovplyvňuje rovnaký parameter protichodne. Pochopením týchto základných princípov si investor nevyberie niekoľko fondov z rovnakej kategórie s mylným pocitom, že dostatočne diverzifikoval svoju investíciu a nebude napríklad investíciu do amerických vládnych dlhopisov považovať za konzervatívnu záležitosť ak investuje v korunách. Netreba zabúdať, že strata bolí dvakrát viac než zisk.

Ivan Barri, hnonline.sk, 22.8.2003
Naspäť

Dizajn a programovanie: Millennium 000