Správca nakupuje cenné papiere do majetku v podielovom fonde cez sprostredkovateľov. Ani jeden obchod sa však neuskutoční bez depozitára. O procese nákupu cenných papierov do podielových fondov sa Hosdpodárske noviny rozprávali s Ingrid Melicherovou.

Na akých burzách sa nakupujú cenné papiere do fondov?

- Závisí to od typu fondu, respektíve od zloženia jeho majetku. Zahraničné cenné papiere sa nakupujú hlavne na burzách krajín OECD. Medzi najväčšie a najznámejšie burzy patria burzy vo Frankfurte, v Londýne, New Yorku, Hong Kongu a Tokiu. Slovenské cenné papiere sa nakupujú na Burze cenných papierov v Bratislave.

Ako sa uskutočňuje nákup cenných papierov do majetku fondu?

- Nákup cenných papierov je komplexný proces, do ktorého je zapojených viacero odborníkov. Investičný výbor rozhodne o investičnej stratégii na základe analýz interných a externých analytikov a odporúčaní poradcov. Rozhodovanie sa realizuje zvyčajne každý mesiac. Investičný manažér na dennej báze sleduje a rozhoduje o nákupe či predaji cenných papierov. Pri kúpe alebo predaji cenného papiera manažér zadáva obchodníkovi s cennými papiermi objem obchodu, limitnú cenu, za akú môže obchod uskutočniť a obdobie, za ktoré by sa mal obchod zrealizovať. V prípade, že sa obchod nezrealizuje, je potrebné prehodnotiť investičné rozhodnutie a opätovne zadať inštrukcie obchodníkovi s cennými papiermi. Na burze môže obchodovať iba člen burzy, ktorým správcovská spoločnosť nie je. Preto cenné papiere musí nakupovať prostredníctvom sprostredkovateľa.

V akých množstvách sa nakupujú cenné papiere?

Na slovenskom kapitálovom trhu možno cenné papiere nakupovať po kusoch, no nie je to bežná prax. Na veľkých zahraničných burzách sa, samozrejme, realizujú obchody v tzv. lotoch, čo napríklad na burze v New Yorku predstavuje 100 ks z jedného titulu. Ak stojí jedna akcia, napríklad, 40 USD, minimálna investícia investora je 4 000 USD, plus poplatky za sprostredkovanie a realizáciu obchodu. Systém obchodov v lotoch sa na slovenskom kapitálovom trhu uplatňuje, napríklad, pri obchodovaní so štátnymi dlhopismi, ktoré majú tvorcov trhu.

Na slovenskom trhu sa len výnimočne nájdu kupec s predajcom. Objem obchodov je tak minimálny. Dá sa všeobecne povedať, aký druh cenného papieru sa kupuje alebo predáva najľahšie a najproblematickejšie?

Závisí to od uhla pohľadu. Ak sa pozeráme na cenné papiere z pohľadu likvidity, t. j. ako ľahko ich možno kúpiť či predať, tak najľahšie sa obchodujú zahraničné cenné papiere. Zrealizovať obchod sa s nimi dá prakticky vždy, ale otázkou zostáva cena cenného papiera. Z tohto pohľadu je likvidita slovenského trhu problematická.

Podľa zákona o kolektívnom investovaní nákup cenných papierov do fondu schvaľuje depozitár. Aké náležitosti konkrétne overuje?

S cennými papiermi správcovská spoločnosť nakladá len prostredníctvom pokynov svojmu depozitárovi alebo so súhlasom svojho depozitára. Depozitár kontroluje, či pokyn na nákup pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorý žiada správcovská spoločnosť uskutočniť, zodpovedá náležitostiam uvedeným v zákone o kolektívnom investovaní. Ako príklad môžem uviesť dodržiavanie investičných limitov, realizovanie pokynu na relevantnom trhu, cena, spôsob vyrovnania a pod.

Môže správca nakúpiť cenné papiere aj bez súhlasu depozitára?

Nie. Hrozia za to tvrdé sankcie podľa zákona a to pre správcu fondu i pre depozitára. S nákupom titulov súvisia aj sprievodné náklady, ktoré znižujú hodnotu majetku fondu. Ako sa dajú minimalizovať?

Náklady sa zvyšujú, keď do procesu nakupovania vstupuje viacero subjektov. Jednou z možností pre správcu fondu je vybrať si za obchodného partnera takého obchodníka s cennými papiermi, ktorý má priame zastúpenie na príslušnej burze cenných papierov. Keďže množstevné zľavy nie sú doménou iba maloobchodu, pre investora je výhodnejšie realizovať objemnejšie obchody s cennými papiermi, pretože poplatky za realizáciu spravidla klesajú s rastom objemu obchodu. To znamená, že poplatok na jeden kus cenného papiera pri väčšom objeme obchodu je nižší. Poplatky za uskutočnenie obchodu môžu byť fixné i percentuálne. Pri percentuálnych poplatkoch sa percento s rastom objemu znižuje.

Je rozdiel, či sa slovenský cenný papier kúpi na domácom alebo zahraničnom trhu?

V princípe nie. Samozrejme, okrem ceny, ktorá môže byť rôzna a v prípade poplatkov za vyrovnanie obchodu.

Ako často dochádza k zmenám v štruktúre v majetku fondu?

Zmeny závisia od typu a stratégie fondu. Pri peňažných fondoch je to častejšie ako pri dlhopisových, prípadne akciových podielových fondoch. Konkrétna zmena závisí od konkrétnej stratégie. Na štruktúru fondu vplývajú aj vonkajšie ekonomické podmienky. Kto rozhoduje o výbere cenných papierov?

Všetko závisí od jednotlivej správcovskej spoločnosti. Sú spoločnosti, v ktorých o investičnej stratégii rozhoduje Investičný výbor zložený z odborníkov a investičný manažér na dennej báze napĺňa stanovenú stratégiu. Existujú však aj fondy, kde o celej stratégii fondu ako aj jej realizácii rozhoduje jeden investičný manažér. Je na investorovi, ktorý systém riadenia uprednostňuje a ktorý lepšie vyhovuje jeho požiadavkám a predstavám. Členom Investičného výboru je aj obchodný manažér, ktorý k stratégii prispieva svojimi poznatkami o investičných požiadavkách a preferenciách budúcich investorov. Peniaze a investície, príloha HN (apríl 2003), Pavel Škriniar