Keďže už aj na slovenskom trhu sa začínajú nezávislé projekty hodnotenia fondov (fund scoring) realizovať, rozprúdila sa polemika o vhodnosti použitých metodík, ako aj o zrelosti domáceho trhu pre takéto hodnotenie. Aký názor majú na projekty fund scoringu zástupcovia správcovských spoločností?
Vladimír Gešperik, J&T Asset Management, správ. spol., a.s.:
J&T Asset Management naďalej negatívne hodnotí model hodnotenia fondov navrhnutý spoločnosťou CRA, ktorý príliš zjednodušuje hodnotenie fondov. Nerozlišuje akciové fondy podľa investičnej stratégie ( growth, value, blend ) a iné. Model pripisoval vysokú váhu podľa nás nie natoľko dôležitým ukazovateľom a výkonnosti fondu, ktorá je podľa nás jedným z najdôležitejších ukazovateľov pritom prisudzoval iba 30%. J&T Asset Management sa prikláňa k ratingovému modelu hodnotenia fondov spoločnosti Symsite Reserch alebo Slovenská ratingová agentúra, ktoré vo svojich ratingových modeloch hodnotia širšiu škálu ukazovateľov toho ktorého fondu a tým samozrejme zvyšujú pravdepodobnosť správnosti scoringového hodnotenia.
Maroš Ďurik, Tatra Asset Management, správ. spol., a.s.:
Môžem sa zatiaľ vyjadriť iba k CRA Scoringu, nakoľko metodiku SRA Scoring nemám (tu však problém vidím v nejednoznačnosti - 5 samostatných hodnotení)."Scoring môžeme chápať ako pomoc investorovi zorientovať sa v spleti fondov na trhu. V každom prípade, by si mal každý investor uvedomiť, že scoring nie je investičným doporučením. Je to iba jeden z ukazovateľov, ktorý by mal investor pri výbere fondu zvážiť. Nie je pravidlom (aj keď pravdepodobnosť je vyššia), že fond, ktorý ma viac hviezdičiek dosiahne v budúcnosti lepšie výsledky ako fond s menším počtom hviezdičiek (scoring je založený na analýze historických výsledkov fondu). Scoring by mal vyjadrovať (v zahraničí je aj tak chápaný) schopnosť portfólio manažéra konzistentne prekonávať konkurenciu (resp. trh), a preto by mal by vypočítaný na základe jednoduchého algoritmu, ako je napr. Sharpe ratio, Information Ratio a pod. Dôležitejším ukazovateľom ako scoring je určite rating fondu, ktorý scoring obohacuje o novy rozmer - kvalitatívnu stránku t.j. investičná stratégia fondu, informačná politika, administrácia fondu, daňový domicil, poplatky a pod. "
Stanislav Žofčák, Prvá penzijná, správ. spol., a.s.:
Pozitívum vidím v tom, že bude existovať nejaké porovnanie treťou stranou, ale to je asi tak všetko, pretože toto pozitívum bude zároveň negatívom v tom zmysle, že
- ak nebudú stanovené objektívne kritéria a jednotná základňa týchto kritérií, budú výsledky skreslené (napr. dosiahnuť menej bodov za kratšie pôsobenie firmy na trhu je rovnako neobjektívne, ako získať viac bodov za vyššie základné imanie) a potom sa stráca zmysel skórovania (k tomu ešte poznámka, ak sa budú robiť také komentáre, aké sa k výsledkom v niektorých prípadoch urobili, tak je to z môjho pohľadu skôr amatérska záležitosť)
- i napriek upozorneniam, že výsledky nie sú investičným odporúčaním budú potenciálni investori ovplyvňovaných neobjektívnymi (ak takými náhodou budú) kritériami
- potenciálna možnosť zneužívania získaných informácií viacerými formami (žijeme na Slovensku) zo strany skorujúcej firmy
Ak to mám zrekapitulovať, v súčasnosti nejaký väčší význam skórovania nevidím. Alebo inými slovami, chce to čas.
Gabriel Hinzeller, VÚB Asset Management, správ. spol., a.s.:
VÚB Asset Management víta snahu ratingových agentúr v oblasti hodnotenia fondov, tzv. fund scoring. Veríme, že aj fund scoring pomôže pozitívne ovplyvniť vývoj kolektívneho investovania na Slovensku.
V súčasnosti vykonávajú fund scoring dve spoločnosti, ktorých metódy sa mierne od seba líšia. Sledujú síce v podstate rovnaké údaje (výkonnosť fondu, predaje, riziko, atď.), prikladajú im však rôzne váhy. Môže sa preto stať, že ten istý fond môže obstáť s iným výsledkom, aj keď by rozdiel v takomto prípade nemal byť výrazný čo sa týka počtu hviezdičiek.
Jednou dôležitou skutočnosťou, ktorú pri hodnotení fondov tieto metódy nezohľadňujú je výkonnosť fondov v referenčnej mene (príp. v akejkoľvek cudzej mene, v ktorej fond investuje). Ako príklad možno uviesť dlhopisové fondy v cudzej mene, napr. v amerických dolároch. Investor, ktorý investuje do fondu v amerických dolároch sa zaujíma predovšetkým o výkon fondu v amerických dolároch. Výnos v slovenských korunách pre takéhoto investora nemusí byť zaujímavý. Pri hodnotení výkonnosti však obidve metódy fund scoringu počítajú korunovú výkonnosť fondu. Ak však slovenská koruna posilňuje, znižuje sa korunová výkonnosť fondu, táto však nemá vplyv na výkonnosť fondu v cudzej mene. Môže tak nastať situácia, keď investor, ktorý investoval peniaze do fondu v cudzej mene dosiahne výborný výnos v cudzej mene v takomto fonde, a fond bol pritom ohodnotený iba jednou hviezdičkou. Týmto môže pri rozhodovaní investora vzniknúť klamlivý dojem o kvalite fondu. Zostáva preto otázne, či je vhodné v prípade fondov v cudzej mene hodnotiť výkonnosť fondu iba v slovenských korunách.