Dobrovoľným, tzv. tretím pilierom dôchodkovej reformy by sme mohli nazvať, ak nebudeme brať do úvahy špecifiká, akúkoľvek formu sporenia, ktorého ukončenie je viazané na dôchodkový vek. Za zamyslenie však stojí, čo je vlastne cieľom takéhoto sporenia. Z pozície finančného poradcu kladiem za prvoradý cieľ nasporiť čo najväčšiu sumu financií, od ktorej sa odvíja výška dôchodku a výška budúcej životnej úrovne dôchodcu. Tu však už musím brať do úvahy spomínané špecifiká. Ktorá forma sporenia splní klientovi práve tento cieľ? Kapitálové životné poistenie, investičné životné poistenie, fondy, doplnkové dôchodkové poistenie, banka, priama investícia do cenných papierov, prípadne tzv. sporenie do pančuchy? Neexistuje univerzálny produkt .Výber je široký a tvrdenie ktorejkoľvek finančnej inštitúcie, že je v tomto cieli tou najlepšou, ešte pred tým, ako sa vôbec dozvie klientove potreby, je zavádzajúce. Existuje však minimálne jedna finančná spoločnosť, ktorej zástupcovia sa snažia svoj produkt takýmto spôsobom prezentovať a musím podotknúť, že celkom úspešne. Stačí na obal zmluvy natlačiť dôchodkové poistenie, ukázať predpokladané výnosy a klienti si myslia, ako dobre sporia na staré kolená. Pritom ide o viac-menej klasické životné poistenie, prípadne inak upravené poistenie invalidity, alebo kombináciu týchto poistení. V tomto prípade pokladám za neseriózne voči klientom prezentovať životné poistenie v prvom rade ako dôchodkové sporenie a poistné krytie spomínať len ako niečo podružné, pričom práve opak je pravdou. Ale koľko percent obyvateľov sa v tomto vyzná? Ak zachováme cieľ dôchodkového sporenia nasporiť čo najväčšiu sumu financií, tento predpoklad sa v produkte s poistným krytím stráca, pretože z každej dohodnutej sumy vloženej do poistenia sa časť nenávratne spotrebúva práve v krytí poisteného rizika, v nákladoch pri založení zmluvy a znižuje tak sumu, ktorá sa sporí. Uvediem príklad: Ak prvé dva roky slúži poistné napr. 6 000 ročne (platba klienta) na pokrytie nákladov, ktoré s poistením vznikli, klient z hľadiska 40 rokov pri predpokladanom úročení 6 % prišiel o sumu cca 119 000 Sk, a to nepočítam ďalšie straty z poistného na krytie rizika v priebehu ďalších rokov. Sú to však bežné náklady a platby v životnom poistení. Je však možné klientovi toto prezentovať v prvom rade ako dôchodkové sporenie očividne z marketingového dôvodu, aby sa to lepšie predávalo, pretože téma dôchodky je v súčasnosti na Slovensku populárna? Nemala by práve legislatíva určiť vymedzenie pojmov a ich prezentovanie finančnými inštitúciami? Položme si otázku. Čo sa lepšie prezentuje a klientovi lepšie počúva: pojem životné poistenie alebo pojem dôchodkové poistenie? Pripadá mi to ako napr. pri fondoch, nerobiť rozdiel medzi akciovými a dlhopisovými aktívami. Keby teraz všetci tzv. poisťováci začali ponúkať životné poistenie v prvom rade ako dôchodkové poistenie, je to možné. Stačí to napísať na obal zmluvy a klient je oveľa ľahšie prístupný. Je to však seriózne voči klientovi? Nakoniec rada pre neznalých. Ak vám niekto ponúka dôchodkové poistenie alebo sporenie, opýtajte sa ho, či je v danom produkte krytie nejakého rizika (smrti, invalidity, úrazu). Ak áno, vedzte, že z vami platenej sumy určite nejaká časť pôjde práve na krytie rizika a rozmýšľajte, či vám to naozaj splní váš cieľ nasporiť si na dôchodok čo najviac, pretože tá časť môže byť naozaj podstatná.

Stanislav Jendrišák, HNONLINE.SK 8. 8. 2003