Je len málo tém, ktoré sú tak často diskutované, ako je investovanie peňazí. Každý by chcel investovať tak, aby jeho investícia zarábala čo najviac, nebolo s ňou spojené žiadne riziko, a aby ju kedykoľvek mohol premeniť na hotovosť. Odborne povedané, investori chcú, aby investícia bola vysoko zisková, málo riziková a veľmi likvidná. Žiaľ, investičné „perpetuum mobile“ neexistuje.

Existuje však niekoľko prístupov k investovaniu, ktoré umožnia zvýšiť šancu na vyššie výnosy aj pri malých investovaných čiastkach. Jedným z možných prístupov je pravidelné investovanie (môžeme to tiež nazvať sporenie) rovnakej sumy peňazí. Druhý spôsob je o niečo zložitejší. Investor namiesto toho, aby investoval pravidelne rovnakú čiastku, investuje tak, aby sa pravidelne zvyšovala aktuálna hodnota jeho investície. To znamená, že keď hodnota jeho investície poklesne v dôsledku poklesu cien, mal by v nasledujúcom období investovať väčšiu čiastku tak, aby vyrovnal svoju celkovú pozíciu. Pre zjednodušenie nazvime prvý spôsob pravidelného investovania nákladovým a druhý spôsob hodnotovým.

Nákladový spôsob pravidelného investovania

Výhodou tohto spôsobu je jeho jednoduchosť. Tak, ako pri každom systéme, aj tento si vyžaduje disciplínu a je účinný iba v dlhodobejšom časovom horizonte. Zjednodušene je táto metóda založená na pravidelnom investovaní rovnakej sumy. Nástroje investovania môžu byť rôzne: akcie, dlhopisy, fondy. Najvhodnejším nástrojom pre tento typ investovania sú práve fondy. Môžeme si vybrať jeden (napríklad balancovaný fond, ktorý najlepšie vyhovuje nášmu investičnému profilu) alebo viacero špecializovaných fondov. Keďže pravidelne investujeme tú istú čiastku, ak ceny idú dole, nakúpime viac akcií. Naopak, ak ceny stúpajú, nakupujeme menej kusov. To znamená, že naša priemerná nákupná cena je pomerne nízka. Tak, ako pri všetkých metódach, aj s touto sú spojené určité problémy. Jedným z nich je fakt, že keď ceny dlhší čas klesajú, investor môže byť v pokušení prestať pravidelne nakupovať. Jeho argumentom je, že ceny môžu ísť ešte nižšie, a začne odkladať nákupy na neskôr. Táto metóda však pracuje len vtedy, ak pokračujete s pravidelným investovaním aj počas poklesov. Práve v tomto období však investori obyčajne strácajú hlavu. Ak prestanete nakupovať, systém prestane pre vás pracovať. Druhým potenciálnym problémom je správne načasovanie predajov. Niektorý experti odporúčajú vystúpiť (teda predať svoju investíciu) už niekoľko rokov pred tým, ako budete potrebovať hotovosť. A to v takom období, keď sa začnú objavovať znaky toho, že je trh na vrchole. Finančné prostriedky by sme mali vtedy presunúť do menej rizikových investícií, napr. do produktov peňažného trhu, prípadne do dlhopisov.

Hodnotový spôsob pravidelného investovania

Tento spôsob investovania pracuje o niečo lepšie ako prvá metóda, ale je o niečo zložitejší a vyžaduje od investora neustále sledovanie cien. Ako sme už spomínali, pri poklese cien sa investuje viac peňazí tak, aby sa udržal krok so zvyšovaním aktuálne hodnoty investície. Teda práve v období najnižších cien kupuje investor najviac akcií. Naopak, pri vysokých cenách systém vyžaduje, aby sa akcie predávali. Teda presne to, čo by správny investor mal robiť. Kupovať lacno, predávať draho. Táto metóda je na rozdiel od prvej výhodnejšia, ale aj zložitejšia. Investor musí pravidelne sledovať ceny a počítať hodnoty investícií. Nie je možné len jednoducho zadať trvalý príkaz na pravidelné nakupovanie, lebo investovaná čiastka sa neustále mení. Tak isto, ako pri nákladovom spôsobe pravidelného investovania, aj pri tejto metóde by mal investor predať rizikovejšiu investíciu už niekoľko rokov pre predpokladanou spotrebou našich úspor. Vyhne sa tak riziku predaja pri nízkych cenách, k čomu by mohol byť donútený v prípade neskorého vystúpenia. Obe metódy sú založené na fakte, že pomalšie, ale stále investovanie, s kontrolovaným rizikom funguje lepšie, ako vysoko rizikové investície s očakávaným rýchlym ziskom.

Tatiana Balážová, www.e-investor.sk